Dávidko sa narodil v roku 2005. Pôrod bol vykonaný neskoro a z toho dôvodu mal syn problém s plodovou vodou, ktorej sa napil až tak veľa, že z toho vznikli veľké komplikácie, ktoré museli riešiť v špecializovanom zariadení v Martine. Tam sa o neho starali celý mesiac, a po celý čas bol Dávidko v inkubátore a lekári nevedeli či bude žiť.

Dodnes má na toto obdobie jeho života spomienky na nôžkach, kde má veľké jazvy po neustálych vpichoch ihiel do žíl. Dávidko sa držal statočne a všetkoto vydržal. Po hospitalizácií v Martine prišiel domov a bol veľmi nepokojný a stále plakal. Trvalo dlho, kým sa dostal do normálneho stavu. Lekári nám najprv povedali, že je všetko v poriadku, ale nebolo, čo neskôr potvrdil neurológ.

Po špeciálnych vyšetreniach bolo zistené a potvrdené, že má detskú mozgovú obrnu. Dávidko začal chodiť veľmi ťažko až v 3. roku života. Najskôr pomaly a po štyroch, až po roku pomaličky a neisto po dvoch. Bolo to pre nás veľkým povzbudením, keď začal chodiť. V tomto období začal chodiť do rehabilitačných jaslí, kde s ním pravidelne cvičili. Veľmi mu to pomohlo v jeho zdravotnom stave.

Po dvoch rokoch od nástupu do jaslí nás manželka opustila, nakoľko už nevedela zvládať tieto náročné obdobia synovho zdravotného stavu. Museli sme sa zomknúť , nabrať silu a vykročiť do nového začiatku aj napriek tomu, že to bolo veľmi náročné. V tomto období mi veľmi pomohla moja rodina a hlavne moja mamka. Po rozvode nastal v našej rodine pokoj, ktorý sme tak veľmi potrebovali. Boli sme radi, že je to za nami. Známi aj rodina boli prekvapení, že deti súspokojnejšie ako predtým.

Dávidko po absolvovaní rehabilitačných jaslí nastúpil do špeciálnej základnej školyv Liptovskom Mikuláši. Na tejto škole je rehabilitačný pracovník, ktorý s Dávidkom cvičí dvakrát do týždňa. Tiež tu pracuje aj logopéd, ktorý sa Dávidkovi venuje a precvičuje s ním rozprávanie a jemnú motoriku. Dosahuje postupne malé pokroky v rozprávaní. V roku 2016 Dávidkovi diagnostikovali chorobu, ktorá sa volá osteodistrofia. Je to choroba, kde sa stráca vápnik z kostí a treba ho doplňovať. Pri nedostatku sa kosti môžu ľahko zlomiť. Dávidkov roku 2018 po doporučení absolvoval rehabilitačný pobyt v Piešťanoch v známom ADELI MEDICAL centre, kde strávil dva týždne. Po dvoch týždňoch sa mu výrazne zlepšil zdravotný stav.

Po konzultácií s lekárom nám bolo povedané, že by takýto pobyt mal absolvovať minimálne dvakrát, aby sa dosiahlo trvalejšie zlepšenie zdravotného stavu. Starostlivosť o takéto dieťa je náročné a nákladné, nakoľko preprava a doprava na rôzne cvičenia rehabilitácie ma tiež stoja nemalé finančné prostriedky. Starám sa o Dávidka sám som samo živiteľ. Týmto by som Vás chcel poprosiť o finančný príspevok na rôzne pohybové cvičenia, hipoterapiu, masáže a logopédiu,  ktoré sú tak potrebné pri Dávidkovej diagnóze.  Na záver Vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste si Dávidkov príbeh prečítali až do konca a prajeme Vám spoločne veľa Božieho požehnania.