Prihlásiť sa
Registrovať
Dominika Dinková
Tel.: 0917595033
E-mail: jolanabuckova1967@gmail.com
IBAN: SK03 1100 0000 0080 1317 1905
Dominika sa narodila ako jedna z dvojičiek (spolu s bratom Stanislavom) v júli 2005. Bol jej diagnostikovaný Pierre Robinov genetický syndróm spoločne s detskou mozgovou obrnou (DMO). Už odmalička zaostávala v psychomotorickom vývoji, bol problém s kŕmením, prehĺtaním a časom i rečou. Všetko komplikoval silný rážštep pery a podnebia, ktorý bol postupne počas života trikrát operovaný.
Jej otec nás opustil, keď naše deti mali približne pol roka. Z Banskej Bystrice sme sa aj preto presťahovali spolu so starou mamou do okresu Krupina. Žijeme tu dodnes.
Dominika má dnes, rovnako ako jej brat šestnásť rokov. Od siedmich rokov začala navštevovať špeciálnu školu v Šahoch, do ktorej od pondelka do piatku trávi tri hodiny. Musíme tam dochádzať 35 kilometrov každý deň. Znemožňuje mi to pracovať, preto som od jej siedmich rokoch na opatrovateľskom a počas troch hodín v škole som s ňou. Poobede sa jej tiež venujem, potrebuje totiž 24 hodinovú starostlivosť - musím ju kŕmiť, obliekať, chodiť s ňou na potrebu, prebalovať a vymýšľať spoločné aktivity. Dnes má 126 centimetrov a 32 kíl, po schodoch ju však musím prenášať, aby sa jej niečo nestalo.
Dominika vie povedať pár slov (slovo mama som si z jej úst však doteraz nevypočula), rada spieva, tancuje a má rada ľudí. Bavia ju zvukové hračky. Keď sa teší, veľmi kričí a je hlučná, čo vždy odrádzalo ďalšie deti od kamarátstva s ňou. Ako každá iná žena je rada, keď ju niekto pochváli :) a s bratom má dobrý vzťah: tešia sa, keď sú vo svojej prítomnosti.
Bola by som rada, ak by sa niekedy počas života vedela osamostnatniť, avšak rehabilitovať sme nikdy poriadne nemohli - nielen, že centrá a nemocnice sú ďaleko - nevedeli sme si to pri výdavkoch dovoliť ani finančne. Raz do roka chodí cvičiť do nemocnice v Banskej Bystrici. Čo sa reči a motoriky týka, zdá sa, že veľa rozumie, no nevie posunkovať ani gestovať. A keď niečo napríklad padne na zem, nevie to zodvihnúť.
Veľkým zlomom pre nás bolo, keď okolo desiatich rokov povedala prvé dve, tri slová. Avšak nevie vyjadriť, že je hladná alebo smädná, no dá sa to vyčítať. Problém je tiež Dominikina nespavosť. Dokonca ani ako bábätko či malé dieťa nespávala poobede. Teraz dokonca na noc berie lieky, aby si mohla aspoň vtedy oddýchnuť.
Čo sa týka podpory od štátu - získali sme príspevok na auto, avšak keďže sme museli splniť špecifické podmienky (mladšie ako 5 rokov a pod.), museli sme si ho dofinancovať z pôžičky. Okrem opatrovateľského príspevku sme získali ďalší na dietne stravovanie a opatrovanie šatstva či pohonné hmoty - čo je spolu necelých 600 eur.
Žijeme skromne, no nevieme si našetriť na opravu bývania. Počas zimy sa združujeme iba v jednej izbe. Pre rozpadnutú strechu nám zateká do celého domu. Na dvore máme suchý záchod.
Boli by sme vďační každej pomoci - či už finančnej, hmotnej alebo praktickej - potrebujeme pomoc s opravou strechy, potešili by sme sa novej "latríne", či oblečeniu, nábytku alebo potravinám. Oceníme aj staršie veci, prípadne elektroniku, ktorú už doma nevyužijete, no je funkčná.
Veľmi rada by som chodila s Dominikou na rehabilitácie či na logopédiu a iné terapie, ktoré by jej pomohli stať sa samostatnejšou.
