Emmka sa narodila 30.7.2022 v Martine príliš skoro, v 25. týždni, s váhou len 480 gramov. Lekári jej nedávali v podstate skoro žiadne šance na život a ak, tak veľmi nekvalitný. Krátko po narodení dostala krvácanie do mozgu. Na zákrok si dokonca netrúfal ani neurochirurg v martinskej nemocnici. Napokon sa rozhodol, že pôjde do toho, aj keď riziko bolo veľmi vysoké. Pripravovali ma na najhoršie. Emmku sme dali rýchlo pokrstiť pre prípad, že by sa zákrok nevydaril. Stal sa zázrak. To malé pól kilové dievčatko zabojovalo, veľmi chcela žiť.

V nemocnici sme strávili dokopy 5 mesiacov. Opuch pomaly zmizol, Emmka mala nasadené silné antibiotiká. Napriek tomu dostala otravu krvi a museli jej dávať viackrát transfúziu. Opakovane prekonala zápal, čo znamenalo ďalšie antibiotiká. Emmka nedokázala dýchať sama. Najskôr to bola pľúcna ventilácia, neskôr maska a potom kyslíkové okuliare. Kyslík sme používali ešte cca do konca roka, zatiaľ sa drží. 

Dvojmesačná bola na operácii očiek v Bratislave, aby časom vôbec videla. Chodila som za ňou denne 100 km, bojovali sme spolu. A bojujeme dodnes. Päť mesiacov bola v nemocnici, odchádzali sme síce na kyslíku, ale domov. Je to naše malé slniečko, ktoré sa veľmi snaží a bojuje. Na každé vyšetrenie chodíme už autom, neurológ, očné, ušné, rehabilitačné, pľúcne, ortopéd, fyzioterapeut atď. Celé toto cestovanie je náročné hlavne pre Emmku. U nás v Prievidzi bohužiaľ špecialisti na predčasniatka nie sú.

Nedávno jej schválili ZŤP preukaz s 90 % invalidity. Nenamerali jej stále sluch, zrejme tam bude postihnutie, stále nedvíha hlavičku, aj keď už vek na to má. Cvičíme vojtovku, chodíme na rehabilitácie, no stále to nestačí. Venujem sa jej 24 hodín denne, čas nám beží veľmi rýchlo, aspoň raz za týždeň sme na nejakom vyšetrení, denne štyrikrát cvičíme, spievam jej, čítam rozprávky, trénujeme jemnú motoriku. Emmka je veľmi usmiate dievčatko, rada sa smeje, hrá. Len je ťažko povedať, či niekedy dobehneme rovesníkov. Či sa niekedy posadí, postaví na nohy, bude rozprávať a tak. Aj malý pokrok má pre nás nepredstaviteľnú hodnotu.

Ako matka samoživiteľka to mám finančne náročné a z rodičovského príspevku 533 eur by som toto všetko asi ťažko zvládla utiahnuť. Našťastie mám veľkú podporu rodiny. Zo štátu nemáme momentálne nárok na žiadny príspevok, nakoľko je Emmka ešte malá. V lete mala jeden rok, cvičiť treba teraz a nie o šesť rokov. Je ťažká doba, ľudia sami nemajú peniaze, preto budeme vďačné za každú i malinkú pomoc, či už materiálnu alebo finančnú. Každé jedno euro pôjde pre ňu, hlavne na rehabilitácie, zdravotné pomôcky, lieky a náklady na cestovanie. Hlavičku udrží už pár sekúnd, no stále jej padá, ťažká hypotonia. Učí sa sedieť v trupovej stoličke, máme ju len pár dní. Dorazili nám aj nacuvatka kuriérom, už si ako tak na nej zvykla, konečne reaguje na svoje meno. Ako matka urobím pre ňu maximum a na tie nohy ju postavím. Zabojovala ona, zabojujem aj ja. Spolu to dáme.

Všetkým darcom vopred ďakujeme aj za máličko. Je to naše malé zlatíčko.