Martinko sa narodil v novembri 2015. O mesiac neskôr mu zlyhali orgány a lekári mu dávali len minimálne šance na prežitie. Udialo sa to doslova z minúty na minútu, Martinko mal len 5 týždňov. V poobedňajších hodinách sa mi zobudil s plačom, len kričal a nešlo ho utíšiť, ani s fľaškou, ani s cumlíkom. Išli sme s ním na pohotovosť, tam nevedeli, čo sa s ním deje a poslali nás na detské odelenie. Pán primár po pár vyšetreniach konštatoval, že Martinko je v kritickom stave a následne ho musel dvakrát oživovať. Ešte v ten večer bol prevezený do banskobystrickej nemocnice. Celú noc sme nevedeli, čo s ním je, či to prežije. Boli to najťažšie hodiny v našom živote.
Ráno sme sa dozvedeli, že to prežil, ale má len jednopercentnú šancu na prežitie. Nikto nám nevedel povedať, že čo sa stalo, a prečo skolaboval. Martinko bol následne tri mesiace v umelom spánku. Po jeho prebudení sa začal kolotoč vyšetrení a operácií. Najhoršie bolo, že odmietal papať ústami. Jedlo mohol prijímať len cez sondu, ktorú mal zavedenú v nošteku. Jeho papanie sa nerozbehlo ani po cvičeniach, tak mu zaviedli PEG do bruška. Po ďalších troch mesiacoch ho pustili domov, to už mal Martinko pol roka, nevedel papať ústami, nepretáčal sa, nedvíhal hlavičku. Tak ako som ho položila, v tej pozícii aj ostal.
Dnes už chvalabohu Martinko vie papať ústami, aj nám sedí, aj trošičku chodí, ale nožičky sa mu ešte podlamujú, kvôli čomu sme boli nedávno na vyšetrení svalstva. Žiaľbohu má následky v podobe viacerých ťažkých diagnóz.
Martinko nám robí pokroky, začal rozprávať aj lepšie chodí, papanie mu už tiež ide konečne nemusíme všetko mixovat len občas ma nejakým jedlom problém, ale už pekne požuje chlebík. Sú to veľké pokroky - do nedávna jedol len mixovanu stravu, a teraz je to už lepšie a verím že každým dňom to bude ešte lepšie a lepšie.
Musíme veľa cvičiť a veríme, že cvičenia pomôžu, aby bol Martinko raz taký ako jeho rovesníci. Momentálne sme veľmi pozadu vo vývoji. Dnes má Martinko šesť rôčkov, no po mentálnej stránke je na tom ako dvojročné dieťa. Navštevujeme veľa špecialistov. Tieto návštevy zvládame len vďaka Vám, dobrým ľuďom, ktorí nám pomáhate s financiami.
Martinkov starší braček Danko prekonal úraz hlavy, a ako následok má ťažkú epilepsiu. Po dvoch rokoch od úrazu mu v Prahe operovali mozog a momentálne sa po tejto operácii zotavuje. Ešte stále nie je na tom úplne dobre, má problémy s pamäťou a často je dezorientovaný, nevie, kde práve je. Jeho pamäť trénujeme a veríme, že sa to zlepší. Jeho krvné výsledky nedávno neboli žiaľ dobré, liečba je nasadená a teraz čakáme ako bude ďalej.
Dnes je Martinko prváčik. Navštevuje špeciálnu školu a je veľmi šikovný. Pani asistentka s pani učiteľkou ho veľmi schvália, je začiatok školského roka a Martinko už ma pochvalu aj dve jednotky. Som na neho veľmi hrdá.
Sme 6-členná rodina a manžel je tiež chorý, lieči sa na crohnovu chorobu, je po operáciách. Keď vládze, snaží sa niečo zarobiť na liečbu detí, ale nie je to stále, občas mu je lepšie, občas horšie. Jeho stav je dlhodobo zlý.
Žijeme len z prídavkov. Po zaplatení energií, cestovných nákladov za lekármi, zakúpení liekov pre Martinka, Danka a manžela, nám ledva ostane niečo na prežitie.
Preto prosíme všetkých dobrých ľudí o pomoc, aby sme mali aspoň najdôležitejšie veci pre deti.
Mám len jedno prianie, aby moje deti boli zdravé. Aby Martinko mohol plnohodnotne žiť, keď už my nebudeme, lebo momentálne je ešte na tom veľmi zle. Zatiaľ je ešte maličký, má ale veľké šance a dostal od Boha druhú šancu na život. Ja mu chcem pomôcť, ale sama to nezvládam.
Zo srdca Vám ďakujem za pomoc.