08.04.2022

01. Lubka Majtánová: Nepočujúcich ľudí musíme o to viac načúvať

Pracovala v malej rodinnej firme ako floristka. Zručnosti z firmy si preniesla do neziskovej organizácie. Narodil sa im totiž chlapec s ťažkou poruchou sluchu. Rodičov to naštartovalo, a keďže chýbali informácie a rodičovská podpora založili občianske združenie Nepočujúce dieťa, v ktorom sieťujú a radia rodinám s poruchou sluchu a organizujú mnoho podujatí, ktorými sa snažia o lepšie začlenenie tejto komunity do spoločnosti.

Počas svojej činnosti sa zasadili aj o to, aby sa zdvihol príspevok na preplácanie načúvacích prístrojov zo 190 na 500 eur za jeden načúvací prístroj deťom a mládeži do 18 rokov či vyzbierali peniaze na prvé audiocentrum, ktoré dnes môžete nájsť v nemocnici na Kramároch.

Prečo by sa mal vykompenzovať sluch do šiestich mesiacov?

Ľ: V zahraničí funguje vzor 1, 3, 6. Znamená to, že ak sú nevýbavné emisie malo by ísť na rescreening do prvého mesiaca, ak by sa to potvdilo tak v troch mesiacoch by mohlo ísť na vyššie pracovisko, kde sa určí porucha sluchu a v 6. mesiacoch dostane dieťa načúvacie prístroje. Kľúčové je však nastavenie – nie je to ako keď si dáte okuliare, že hneď vidíte, preto na rôznu poruchu sluchu je dôležité individuálne nastavenie.

Načúvací prístroj teda pomáha spracovávať zvuk a až potom sa „učí počúvať“?

Ľ: Áno, my sme si na začiatku ako rodičia dokonca hovorili, že nevadí, že nepočuje, veď budeme si písať. Ono je to veľký mýtus, lebo ako nepočuješ, tak písmo s tým úzko súvisí. Slovenčina má toľko mnohotvarov u každého slova, že ak dieťa nepočuje, tak je pre neho nesmierne ťažké odzerať. Veľmi ťažko by pochopilo zmysel reči a jej komplexnosť.

Ako teda viete pomôcť rodičom, ktorým sa narodí dieťa s poruchou sluchu?

Ľ: Rodičia sa na nás obracajú v rôznych situáciách. Najčastejšie s nimi komunikujeme ten úvod. Vtedy sa snažíme rodičov upokojiť, nasmerovať, aby si  užili dieťatko a až po prvom mesiaci sa vie potvrdiť či tam je porucha sluchu. Nádledne vieme sprocesovať všetky informácie, prepojiť ich na odborníkov či ďalších ľudí z okolia a podobne.

V čom je situácia rodiča s nepočujúcim dieťaťom iná od toho s počujúcim dieťaťom?

Ľ: To čo som sa naučila je, že sme si riadne užívali každý jeden progres. Nikdy nezabudnem, keď Maťko počul prvé cingnutie triangela. Ja som mala eufóriu, je to super, už bude počuť. Manžel ma vtedy vrátil nohami na zem, keď povedal, že dobre, počuje triangel, ale znamená to, že počuje všetko? Vtedy som ešte tomu nerozumela, dnes však viem, že som sa veľa naučila o tzv. sluchovej výchove, o tom, ako fungujú načúvatká a podobne. A tým bonusom navyše sú iné formy komunikácie, ktoré sme sa ako rodičia naučili, ako gestikulácia, posunky a podobne. A do života mi to v neposlednom rade prinieslo mnoho akčných a inšpiratívnych ľudí.

Viac v premiérovej časti podcastu Sami sebou.

Moderuje Matúš Kešiar. V úvodnej časti sa pripojil aj občasný hosť a spolumoderátor v jednej osobe Miro Béreš z o.z. Úsmev pre druhých, ktoré sériu podcastov zastrešuje.