09.09.2022

David Lukeš: Kedysi bolo tabu, že mal človek s postihnutím partnera, dnes je to téma sexu

Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave – odbor právo, najprv pracoval ako právnik, no neskôr sa z neho stal marketingový špecialista. Mnoho rokov sa angažuje v presadzovaní záujmov pre ľudí s poškodením miechy. Od roku 2009 dobrovoľne pôsobil ako člen predsedníctva Zväzu paraplegikov, ktorý sa od 2012 premenoval na Českú asociáciu paraplegikov – CZEPA. Od roku 2011 do roku 2022 pôsobil ako konateľ asociácie. Aktívne sleduje problematiku osôb s poškodením miechy a prináša inovatívne podnety zo zahraničia (najmä USA), ktoré sa snažia aplikovať do slovenských podmienok. V období 2010 – 2016 bol členom správnej rady Centra Paraple o.p.s., od marca 2016 je jeho riaditeľom. David je tiež aktívnym športovcom - ragbistom. Zaujímavou súčasťou je jeho spoluautorstvo knihy, v ktorej píše o témach ako sex pre zdravotne znevýhodnených či kamasutra pre vozíčkarov.

Prečo si sa rozhodol spolu-autorovať takúto knihu?

D:Myslel som si, že táto téma je odtabuizovaná, ale zo spätnej väzby som pochopil, že ani veľmi nie. Bolo pre mňa dôležité, aby to nevyznelo „lacno“. Najväčšia výzva vozíčkara je prekonať samého seba, svoju hanblivosť . Aj na besedách – najzaujímavejšie otázky padli po skončení. V knihe sme otvorili veľa tém, ako napríklad sexuálna asistentka alebo rehabilitácia, aby človek vôbec mohol mať sex. Najdôležitejším posolstvom je to, že sexualita a láska neodíde po úraze alebo keď má človek zdravotné znevýhodnenie. A samozrejme je dôležité, aby aj tá druha strana naslúchala.

Je škoda, že sexualita je všeobecne celkom tabuizovaná téma. Preto som rád, že sa tejto téme venujete.

D: Sexualita je jedna zo základných potrieb, ktoré majú ľudia. Samozrejme, nie každý to má na prvom mieste, niekto má hobby, šport alebo prácu... Na druhej strane u niektorých ľudí rastie frustrácia, že si tieto potreby nemôžu napĺňať. Preto túto tému otváram. Rovnako úloha ženy – vozíčkarky, tiež sú tu problémy – sú tu interupcie, sú tu znásilnenia, vzorky sú rôzne a témy sú náročné. Na druhej strane sa chlapi viac boja mať vzťah so ženou so zdravotným znevýhodnením v porovnaní so ženami, ktoré na vzťah idú viac citovo. Nedá sa to však paušalizovať.

Druhá polovica knihy je praktická. Ako sú tam riešené kombinácie vozíčkarov – nevozíčkarov, páry rovnakého pohlavia a podobne?

D: Špecifikum sme riešili iba pri ľuďoch s ťažšou formou postihnutia, kedy je už potrebná asistentka alebo asistent. Ono je to aj o tolerancii zo strany väčšinovej spoločnosti. Pred niekoľkými rokmi bolo absurdné, že mal človek so znevýhodnením partnera, je dôležité sa cez to preniesť a prijať aj túto skupinu, že to tu je a je to normálne. Tak ako pre každého.

A čo tá sexuálna asistentka?

D: Ono to tu už je aj u nás, prišlo to z vyspelejších krajín ako Kanada alebo Švajčiarsko. My sme tiež tieto asistentky školili, aby boli pripravené. No v našich končinách to stále naráža na hanblivosť zákazníka. Ale je to niečo ako terapeut, ktorý pomáha v oblasti sexuality. Sú aj asistenti, ktorí pomáhajú párom, napríklad ich dať do nejakej polohy. V zahraničí to normálne funguje.

Čo by si odkázal poslucháčom?

D: Stačí mať oči otvorené. Keby sme si všetci navzájom vo svete pomáhali, tak by bol život každého z nás krajší a dokáže nás obohatiť. Niekedy stačí drobnosť, ako napríklad vytlačiť okoloidúceho vozíčkara do kopca...

Vypočujte si viac o živote Davida Lukeša a jeho aktivitách či knihe v podcaste Sami sebou.