26.08.2022

Dominika Gerecová: Odsudzujú ma za to, že sa nesprávam ako bežný "chorý" človek

Miluje paragliding a extrémne športy, hráva futbal, rada chodí na turistiku. Reč je o Dominike Gerecovej z Liptovského Mikuláša. Zistilo sa, že má zriedkavé ochorenie génu KMT2B známe aj ako Dystónia 28. Kvôli tomu musí od malička rehabilitovať a cvičiť. Aj keď má poruchu reči, našli sme spôsob ako sa spolu porozprávame v podcaste Sami sebou.

Povedz nám niečo o svojich záľubách. Čo ti prináša radosť?
D: Šport, turistika, hudba, tvorenie , ale hlavne lietanie a celkovo adrenalín. V 2016 som išla na svoj prvý futbalový tréning. Veľmi som sa tešila, na druhej strane, som mala aj obavy. Cestou v aute, mi hlavou bežali otázky: Ako ma spoluhráčky prímu, Budú sa mi smiať, ubližovať mi? Zaparkovali sme pred klubom, vystúpila som z auta. Pomaly kráčala ku vchodu, tam ma čakal tréner. Ukázal mi šatňu , a ja som sa išla prezliecť. Na prvom tréningu, sa mi na rozcvičke venoval čisto tréner. Potom sme sa rozdelili na dve skupiny, a hrali "zápas". Po tréningu, som sa trénera spýtala či môžem prísť znova. Verte či nie, povedal, že môžem. Spoluhráčky ma vzali medzi seba v pohode. Keď mi bolo treba pomôcť, pomohli mi. Vždy dávali pozor, aby mi neublížili. Mali so mnou božskú trpezlivosť.

A čo paragliding?
D: Lietanie sa stalo terapiou a najsilnejšou motiváciou k uzdraveniu. Už ako dieťa som rozmýšľala, aké je to lietať po oblohe . Vždy som dúfala, že to raz zažijem . Sen sa stal skutočnosťou 22.1.2017, pár dní po mojich 18 narodeninách...

Čo ťa tvoje skúsenosti naučili o svete, čo ostatným možno unika?
D: Veľmi veľa zdravých ľudí, nevidí a nechápe, že aj my ľudia s akýmkoľvek postihnutím chceme žiť normálny život. A čo je ešte horšie, často sa ku tomu telesne postihnutému chovajú ako keby bol aj mentálne postihnutý. Ja som sa prispôsobila svojmu znevýhodneniu. Keď si niečo zmyslím, "zmenežujem" si to a nakoniec aj zrealizujem. A to všetko písomnou formou, keďže mám narušenú artikuláciou. Ako bonus, si viem, nie len so seba ale aj zo svojho ochorenia urobiť srandu. Na druhej strane nevýhodu mám tú, že keď chcem ísť niekam, kamkoľvek, skoro vždy potrebujem niekoho, kto mi pomôže dorozumieť sa. Pretože žiaľ, 99% spoločnosti nie je zvyknutých a naučených počúvať dlhšie ako napríklad minútu. Ja keď mám čas hovoriť pomaly a dotyčný človek mi ten čas dopraje, tak mi po určitej dobe začína rozumieť...

Čo sa ku dnešnému dňu zmenilo k lepšiemu?
D: V oblasti zdravotníctva sa zlepšil prístup aspoň malého percenta lekárov. Konečne to malé percento lekárov komunikuje o mne so mnou ako s pacientom, nie o mne s mojím doprovodom...

Vypočujte si krásny podcast, v ktorom sa presuniete do vnútra človeka so zdravotným znevýhodnením, vypočujete si jej názory, spoznáte ďalší inšpiratívny život a vďaka jej humoru sa aj poriadne zasmejete.