01.07.2022

Nevidiaci žurnalista Ondrej Rosík: Na praxi mi povedali, tu si sadni a o tri týždne vám dáme pečiatku

Ondrej už od vysokej školy pracuje v rádiu Lumen, kde moderuje niekoľko relácií. Za svoje reportáže získal ocenenie z Literárneho fondu. Vo svojom čase robí veľa dobrovoľníckych aktivít. V podcaste Sami sebou sme predstavili jeho prácu, aktivity a porozprávali sme sa aj o živote komunity nevidiacich na Slovensku.

Povedz nám o tvojich oceneniach viac?

O: Získal som šesť cien v rokoch 2019 a 2020. Venoval som sa aj témam ako nepočujúci či nevidiaci. Oveľa lepšie sa mi robia témy o zdravotnom znevýhodnení, lebo sa v tom viem lepšie vyznať. Aj preto som asi tie ceny dostal - bol som v témach doma a reporáže boli o to viac kvalitnejšie.

Aké ďalšie relácie vysielaš?

O: O literárnej kaviarni, potom mám rodinné témy, kresťanské svedectvá, mám reláciu aj pre deti, o cestovaní, inkluzívne témy, piesne na želanie... Je to dosť všestranný úväzok (smiech).

Keďže pracuješ v rádiu Lumen, dôležitou súčasťou je asi aj viera. Ako sa v tebe vyvíjal tento vzťah?

O: Vieru som začal intenzívnejšie vnímať až na strednej škole. Sú ťažké momenty, napríklad minulý rok ma zrazilo auto a som si povedal, že veď už som nevidiaci, to naozaj sa mi muselo stať toto? Ale v realite  si všetci musíme niesť svoje kríže a viera v Boha mi pomáha zvládať ich jednoduchšie.

Zrazilo ťa auto?

O: Bolo už neskôr večer a auto cúvalo a nevšimlo si ma a roztrieštilo mi rameno. Bolo to na niečo dobré, lebo som si dva mesiace doma poriadne oddýchol. A vypočul si mnoho audiokníh a podcastov, takže to malo aj svoje pozitívne stránky. Aj keď doteraz sa mi to zranenie vlečie.

Čo trápi komunitu nevidiacich na Slovensku?

O tom by sa dalo veľa a dlho. Je to veľmi individuálne. No top témy sú cestovanie a zamestnanie. Veľa zamestnávateľov si nevie predstaviť, ako by v ich firmách nevidiaci pracovali, tak radšej uprednostnia človeka bez zdravotného znevýhodnenia. Stretol som sa aj s prípadmi, že hlavným motívom podnikateľa bolo získanie finančnej injekcie od štátu. Už počas praxe ma chceli nechať sedieť, nech len počúvam, čo sa deje v redakcii, len ja som chcel ísť aj do terénu, tak som si pýtal prácu. Potom pochopili, že aj toto viem aj toto viem. Samozrejme, zistili sme, že napríklad bez technika reláciu neodmoderujem, ale to sú tie veci, v ktorých musí zamestnávateľ a zamestnanec nájsť symbiózu. Dnes mám práce dosť, musím ju aj odmietať.

Otvorím trošku bulvárnu tému – v jednom filme rozprávala hlavná postava – nevidiaci, že si ženy vyberal podľa toho, aké majú zápästie. Ako to máš ty?

O: Nikdy som si nevyberal podľa postavy, neprišlo mi to podstatné, no je jedna subjektívna vec, ktorú mám možno iba ja, no považujem to za maximálne dôležité....

Vypočujte si celý príbeh Ondra Rosíka v podcaste Sami sebou. Moderuje Matúš Kešiar, spolumoderuje Miro Béreš.

Naše podcasty nájdete aj na Spotify.