23.09.2022

Sochárka Zorka Lednárová: My vozíčkari chceme iba to, čo je pre každého dostupné a prirodzené

Nebojí sa priznať, že potrebuje pomoc od iných. Svoj otvorený postoj a schopnosť vidieť súvislosti vo väčšom obraze dokázala aj vlastným životom – vo svojej generácii je jedinou monumentálnou sochárkou. Bola aj jednou z prvých študentiek, ktorá po Nežnej revolúcii odišla z Bratislavy študovať umenie a sochárstvo do Nemecka a neskôr do Číny, kde získala aj prestížne pozvanie na realizáciu sochy pre EXPO 2000 v Hangzhou. Trpí svalovou dystrofiou, vinou ktorej sa musí pohybovať na invalidnom vozíku. Ani to jej však nebráni v aktívnej tvorbe a živote. Z Berlína pravidelne cestuje na Slovensko, ktoré miluje. Zorka Lednárová je umelec a aktivista v jednej osobe.

Nemáš vodičák, podľa tvojich slov sa snažíš byť ekologická, preto cestuješ hromadnou dopravou. Počas tvojich jázd vlakom si však zažila mnoho negatívnych zážitkov, ktoré zverejňuješ. Známy bol posledný prípad, keď si cestovala so synom v minibare...

Z: Jedna z najhorších skúseností vôbec. Nikto sa mi za to doteraz neospravedlnil. Miestami som si počas jazdy myslela, že omdliem. Cesta bola v nedeľu, ale ešte ďalší piatok som sa cítila tak zle, že som rozmýšľala nad návštevou nemocnice. Oslovila som potom právničku, s tým, že mi to lezie na nervy, že sa takto môžu správať a toto musím zažívať. Viete, nezlyhal tu iba jeden človek, ale celý systém. Bola som totiž vopred nahlásená. Tých situácii z minulosti bolo veľa. Rozhodla som sa to riešiť a túto situáciu zverejniť. Za posledný rok bola iba jedna z 11 ciest v poriadku. Cestou naspäť napríklad nefungovala toaleta. Ja už nechcem počúvať ospravedlnenia – načo mi vracajú cestovné, keď svoju služby nezlepšia? Nechápem...

Doteraz som si myslel, že jediné logické zdôvodnenie bolo, že vozeň bol klimatizovaný. Avšak keď dvere aj tak nefungovali, prečo minibarom obsadili jediné vozičkárske kupé? Oni sa museli spoliehať na to, že keď tam niekto bude, tak s tým bude ok, respektíve sa nebude sťažovať. Z: Asi im to je jednoduchšie sa pohybovať v rámci jedného vozňa. Je to čistá pohodlnosť. Český revízor povedal, že je to nich bežná prax a iní vozíčkari sa nesťažujú. Netreba nič viac povedať. Najviac ma dorazilo vyjadrenie železníc, v ktorom tvrdili, že ti vrátili cestovné a ponúkli ti sendvič...

Z: (smiech) Ako sa hovorí, otvoril sa mi nožík vo vrecku. Po prvé mi nič neponúkli. Ešte tam bolo napísané „nadštandardný prístup“. Ono to bolo tak, že tam voňala káva a syn bol hladný, tak sme si chceli objednať kávu a sendvič. Na to nám obsluha povedala, že to máme „za tu ujmu na zdraví“ a nemusíme platiť. Nik nám však nepovedal, že nech sa páči, tu máte veci grátis.

Oni teda za nadštandardný prístup považovali to, že ťa nenechali medzi kuframi v batožinovom priestore, ale mohla si byť v minibare. A ešte k tomu aj káva a sendvič zdama. To je teda nadštandard (smiech cez slzy)...

Z: A ešte mi ponúkli, že mi vrátia to cestovné. Len doteraz som nemala čas vypísať formuláre, ale neviem či mi to kvôli tým pár eurám zabíjať ďalší čas.

Vnímaš, že vozíčkari sú v rámci verejnej dopravy znevýhodňovaní?

Z: Áno, ja si neviem povedať, že aha, dnes je pekne, chcem ísť na výlet do Banskej Bystrice. Musím sa dopredu nahlásiť. A samozrejme mi to musia ešte schváliť. Naposledy som sa nahlasovala 4 dni vopred, chcela som ísť v utorok a až v pondelok o 6 hodine mi pani povedala, že ju to síce mrzí, že to tak dlho trvalo, ale, že to mám schválené. Až vtedy by som si mala lístok reálne kúpiť.

Ako to porovnáš so životom v Nemecku?

Z: Ono žijem v Nemecku, no všetkých mám na Slovensku. Ak by bola bezbariérovosť a trošku lepší zdravotný štandard, tak by som tu určite nežila. V Berlíne sa však cítim trošku viac ako rovnoprávny človek. Slovensko milujem celou svojou dušou, najradšej by som tam hneď chcela žiť. Len naozaj čo s tým, že by som sa nikde nedostala? Čo sa cestovania týka, tak tu si vieš kúpiť tzv. ročenku – a vieš jazdiť na všetkých vlakoch, autobusoch po celom Nemecku. U nás platia výmysly ako vlaky zadarmo, a potom to má za výsledok zhoršujúce sa služby.

Vypočujte si podcast Sami sebou a dozviete sa viac aj o umelecko-aktivistických projektoch Zorky Lednárovej.

Moderuje Matúš Kešiar.